INFORMAČNÉ OBLASTI
Človek a životné prostredie 
Človek je bezprostrednou súčasťou počas celého svojho vývoja. V minulosti sa prispôsoboval človek životnému prostrediu. Postupným technickým rozmachom si začal meniť okolie k svojim potrebám. Rozsah zmien bol a neustále je enormne rozsiahly a narúša ekosystém a ekologickú rovnováhu životného prostredia. Zaujíma ťa téma životné prostredie alebo sa len chceš dozvedieť niečo nové, otvor si článok a nájdeš tam rôzne zaujímavosti.
Čo tak trochu odborne?
Človek je bio – psycho – sociálna bytosť, súčasťou tohto celku sú tieto častí:
Biologická bytosť – človek svojím telesným ústrojenstvom je súčasťou živej prírody, je organizmom.
Psychologická bytosť – človek je subjektom , bytosťou, ktorá dokáže poznávať a meniť svet i seba.
Sociálna bytosť – človek celý svoj život prežije v sieti vzťahov s inými ľuďmi.
Ľudské zdravie a dobré životné podmienky úzko súvisia so stavom životného prostredia.
Zložky životného prostredia organické a anorganické:
1. Anorganické, čiže neživé zložky
- hydrosféra - voda a bez nej vydržíme 6 dní
- pedosféra - pôda, z ktorej získame až 64 % potravy
- atmosféra - ovzdušie, bez ktorého vydržíme 3 minúty
- litosféra je horninové podložie.
2. Organické, čiže živé zložky
- biosféra organizmy
Delenie životného prostredia:
z hľadiska vzniku:
- Prírodné prostredie- teda organické a anorganické.
- Umelé prostredie- antropogénne je to, čo príroda nevytvorila sama, ale ho vytvorilo ľudstvo počas svojho vývoja.
- Sociálne prostredie- vzniká na základe interakcií (duchovný svet človeka a sieť vzťahov medzi ľuďmi, ktoré vznikli v historickom procese vývinu ľudstva).
z hľadiska funkcií:
- Pracovné,
- Obytné,
- Rekreačné.
Negatívne vplyvy na životné prostredie:
Nepriaznivé prostredie má za následok viac ako 18% úmrtie obyvateľov v Európe.
Znečisťovanie životného prostredia má extrémne negatívny dopad na klimatické zmeny globálneho charakteru. Výsledkom týchto zmien je:
- Zmena teploty vzduchu, najnovšie analýzy potvrdzujú fakt, že za posledných takmer 160 rokov sa globálna teplota vzduchu zvýšila o 0,8 °C. Popri globálnom náraste teploty vzduchu sa výrazne ohrievajú najmä polárne oblasti.
- Horúčavy a sucho, vlna horúčav a každým rokom stúpajúce rekordy teploty majú za následok enormný úbytok vody.
- Povodne a záplavy sa stupňujú a to najmä v strednej Európe a sú spôsobené nezvyčajne dlhým obdobím dažďa.
- Zvyšovanie morskej hladiny za posledných 100 rokov o 10 až 25 cm.
- Znižovanie zásob vodných zdrojov synergické pôsobenie poklesu atmosférických zrážok a rastu teploty narúša prirodzený vodný cyklus. Miestne zvýšenia vodnatosti pri prívalových dažďoch sú dočasné a vodné toky budú výrazne znížené najmä počas jarných a letných mesiacov. To znamená negatívny vplyv na biodiverzitu riečnych a potočných ekosystémov.
- Zmena lesných spoločenstiev a ohrozenie biodiverzity lesov spôsobí klimatická zmena, do r. 2075 posun vegetačných pásiem o 200 až 300 km na sever, resp. o 150 až 300 m do vyšších polôh. V lesných spoločenstvách sa očakávajú rozsiahle zmeny najmä na Slovensku.
Na zastavenie nepriaznivej situácie v oblasti klimatických zmien vzniklo mnoho ekologických a environmentálnych aktivít a strategických dokumentov zameraných na podporu zmeny a obnovy klímy a to aj na Európskej úrovni.