logo RFL

INFORMAČNÉ OBLASTI

Človek a životné prostredie Ikona kategórie

Človek je bezprostrednou súčasťou počas celého svojho vývoja. V minulosti sa prispôsoboval človek životnému prostrediu. Postupným technickým rozmachom si začal meniť okolie k svojim potrebám. Rozsah zmien bol a neustále je enormne rozsiahly a narúša ekosystém a ekologickú rovnováhu životného prostredia. Zaujíma ťa téma životné prostredie alebo sa len chceš dozvedieť niečo nové, otvor si článok a nájdeš tam rôzne zaujímavosti.

Čo sa dozvieš?

ČO ZNAMENÁ POJEM ČLOVEK: Človek je bio – psycho – sociálna bytosť.

ČO JE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE: Životné prostredie je priestorom, v ktorom je človek vystavený rôznym vplyvom. Všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja.

ČO VŠETKO TVORÍ ŽIVOTNÉ PROSTREDIE: Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda i samotné organizmy.

DELENIE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA:  Životné prostredie môžeme rozdeliť z viacerých hľadísk. Jedným z nich je to ako vznikli a druhým je hľadisko prevládajúcich úloh, ktoré prostredie pre človeka v rámci životného prostredia napĺňa.    

AKÉ SÚ NEGATÍVNE VPLYVY NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE: Podľa WHO sa dá chorobám ľudí predchádzať zdravým životným prostredím.

ČO JE EKOLÓGIA: Je biologická veda, ktorá skúma životné prostredie živočíchov a rastlín. Skúma vzťahy medzi organizmami a prostredím, v ktorom žijú.

ČO JE ENVIRONMENTALISTIKA: Je veda, ktorá sa zaoberá najmä problematikou životného prostredia človeka. Rieši napríklad problémy spracovania odpadu, civilizačné choroby, ochranu historických pamiatok a podobne. 

Citát

„Komáre zmizli, vtákov a rýb je čoraz menej. Nakoniec sme vytvorili také životné prostredie, v ktorom môže žiť už iba človek.“ - Dušan Radovič srbský básnik  

Čo ti to prinesie?

  • Lepšie pochopenie základných pojmov spojených so životným prostredím.
  • Znalosti v danej oblasti.
  • Získaš prehľad v delení a zložkách, ktoré tvoria životné prostredie.
  • Budeš mať vedomosti ako sa správať pre zlepšenie životného prostredia a aké následky to môže mať pri nedodržiavaní určitých pravidiel.

Čo tak trochu odborne?

Človek je bio – psycho – sociálna bytosť, súčasťou tohto celku sú tieto  častí:

Biologická bytosť – človek svojím telesným ústrojenstvom je súčasťou živej prírody, je organizmom.

Psychologická  bytosť – človek je subjektom , bytosťou, ktorá dokáže poznávať a meniť svet i seba.

Sociálna bytosť – človek celý svoj život prežije v sieti vzťahov s inými ľuďmi.

 

Ľudské zdravie a dobré životné podmienky úzko súvisia so stavom životného prostredia.

 

Zložky životného prostredia organické a anorganické:

1.   Anorganické, čiže neživé zložky

  • hydrosféra - voda a bez nej vydržíme 6 dní
  • pedosféra -  pôda, z ktorej získame až 64 % potravy
  • atmosféra - ovzdušie, bez ktorého vydržíme 3 minúty
  • litosféra je horninové podložie.

2.   Organické, čiže živé zložky

  • biosféra organizmy

 

Delenie životného prostredia:

z hľadiska vzniku:

  • Prírodné prostredie- teda organické a anorganické.
  • Umelé prostredie- antropogénne je to, čo príroda nevytvorila sama, ale ho vytvorilo ľudstvo počas svojho vývoja.
  • Sociálne prostredie- vzniká na základe interakcií (duchovný svet človeka a sieť vzťahov medzi ľuďmi, ktoré vznikli v historickom procese vývinu ľudstva).

z hľadiska funkcií:

  • Pracovné,
  • Obytné,
  • Rekreačné.

 

Negatívne vplyvy na životné prostredie:  

Nepriaznivé prostredie má za následok viac ako 18% úmrtie obyvateľov v Európe.

Znečisťovanie životného prostredia má extrémne negatívny dopad na klimatické zmeny globálneho charakteru. Výsledkom týchto zmien je:

  • Zmena teploty vzduchu, najnovšie analýzy potvrdzujú fakt, že za posledných takmer 160 rokov sa globálna teplota vzduchu zvýšila o 0,8 °C. Popri globálnom náraste teploty vzduchu sa výrazne ohrievajú najmä polárne oblasti.
  • Horúčavy a sucho, vlna horúčav a každým rokom stúpajúce rekordy teploty majú za následok enormný úbytok vody.
  • Povodne a záplavy sa stupňujú a to najmä v strednej Európe a sú spôsobené nezvyčajne dlhým obdobím dažďa.
  • Zvyšovanie morskej hladiny za posledných 100 rokov o 10 až 25 cm.
  • Znižovanie zásob vodných zdrojov synergické pôsobenie poklesu atmosférických zrážok a rastu teploty narúša prirodzený vodný cyklus. Miestne zvýšenia vodnatosti pri prívalových dažďoch sú dočasné a vodné toky budú výrazne znížené najmä počas jarných a letných mesiacov. To znamená negatívny vplyv na biodiverzitu riečnych a potočných ekosystémov.
  • Zmena lesných spoločenstiev a ohrozenie biodiverzity lesov spôsobí klimatická zmena, do r. 2075 posun vegetačných pásiem o 200 až 300 km na sever, resp. o 150 až 300 m do vyšších polôh. V lesných spoločenstvách sa očakávajú rozsiahle zmeny najmä na Slovensku.

 

Na zastavenie nepriaznivej situácie v oblasti klimatických zmien vzniklo mnoho ekologických a environmentálnych aktivít a strategických dokumentov zameraných na podporu zmeny a obnovy klímy a to aj na Európskej úrovni.